Ochorenia a život

Ochorenia ježkov:

   V rokoch 1995 - 1996 boli v laboratórií veterinárna ústav v Liberci skúmanie príčina smrť 13 uhynutý ježkov, pochádzajúci prevažne spod útulok po prezimujici ježatý. Ako príčina tu prevažovať bakteriálna infekcia ( 39 % ). medzi nimi boli zistenia aj salmoneloza ( ochorenia prenosný na človek), a dalšie infekcia ( streptokok, enterokoky, klostridie, E.coli sepsa ).

Dalšie grupa boli parazitarni ochorenia ( 31 % ). Z nichróm sa jedna prevažne o parazitarni zanet pľúcny ( Crenosoma striatum ) a zanet čreva ( Capillaria sp. ). Z ďalších parazitarnich ochorenia boli zistenia toxoplazmoza a masívna zablšenie ( anemik ). ostatný grupa boli orgánový neinfekčná ochorenia červeň, pečeňový a ľadvín ( 30 % ). Byla zistenia nutričná váľať dystrofia, glomerulonefritidy. V 5 prípad-och ( 38 % ) sa jedna o zmiešanina nález.

   Spôsob života:

         Jež si spod trávy, lístie a machu staviam nadzemná hniezda, ktorá sú ukrytý u päta keru a stromu, medzi koreň a kameňe, v dutina parezu abo v hustej vegetácia. Cez deň setrvava v hniezde, potrava zháňam v noci. Ridi sa hlavne čuchom a sluch, menej už zrak. Pri ceste cez potrava je schopný behom jedinej noc prekonať vzdialenosť až 3km,pritom je schopný vyvinúť chytrosť rovnajici sa okolo chytrosť ľudskej chôdza. Veľkosť revíru si značí trusom, je u dospelých samcov asi 45ha, u samic je to iba asi 20ha. Jež je samotár, iba v dobe rozmnožovanie sam vyhľadáva samice. Zimu prespáva.

         Zimný sluch – obdobia tzv . hibernace – je schopnosť prečkať neprajný obdobia usnem do letargickeho spánky. K tomu v naši zemepisný podmienka u ježatý západný dochádza podliacky počasie v september až októbri a prebúdzanie sa v marec až dub, u ježatý východný je to od októbra do marec. Jež usínam už okolo pri 6-8°C. Telesna teplota jeho telo može klesnúť čajsi až na teplota prostredie, spotreba kyslíka klesám spod normálna hodnota 500cm3/1kg za hodinu na asi 10cm3 /1kg. Výrazne sa nože zredukuji energeticky výdaje. I napriek tomu tým, že využívam sve tukový zásoby, strácam v naši podmienka jež cez zimujem až 20% sve hmotnosť a čajsi vždy sa nože dostáva na hranicu prežitie. Aby meľ nijako dajakou šanc na prežitie, musia pritom jeho telesný hmotnosť na jeseň činiť aspoň 700g. Hibernace ale nie je jeho druhovať vlastnosť, je vynútený podmienka prostredie. Napríklad jež západný, čo byl na počiatku minulej storočie vysazen na Novom Zelandu, na schopnosť zimný spánky zabudol a ostávať v týchto podmienkach celoročne aktivitný.

   Jež sa v prírode dožívam maximálne 6 až 7 let, priemerne veď iba 2 až 3 let. V naši podmienka nie je ohrozovanie pričasto predatory (vážnejšie nepriateľ je azda iba výr veľký), mnohom väčšia straty pôsobím úmrtnosť v zimný mesiacoch a v nie-ostatný rade rastúci premávka na naši hradská. Kontra prípadný predatorum spod rad išel sa bránia dômyselný stočenie „do klbečko".

– končatiny, chrbát a chvost bystro ohnať do oblúku, niže voľno kožou je svalový kepeň, ktorým si prekryť hlava bok a zadok. Svaly, ktorej lemujem obruba tohoto plaste, sa smršť ako zdrhovaci šnúra a posťahovať pichliač cez dolník telo. Bodliny sa pritom automaticky napriami. Vysledkem je pevnina guľa spopod ktorej cni kontra utocnikovy končistá pichliač. Zastrasi nože nepriateľ a na dôvažok pôsobím ako perovať hlavnica pri pád ježatý spopod svah abo pri náraz na strom. Mláďa sa prv 11 dnu pozvíjať nedokážem, bránia sa nože, že bystro trhnutie hlaváň dopredku a útočník dopichať do frňúz.